Po dlhšom čase som sa rozhodol niečo napísať, no tento raz to nebude o športe. Viete, že hovädzina je tretím najobľúbenejším druhom mäsa na svete? Viacerí odborníci sa však zhodujú, že práve kravy sú pre našu Zem oveľa nebezpečnejšie ako autá. Je známe, že kravy produkujú metán, ktorý ma väčší vplyv na zmenu klímy ako samotná doprava.
Práve zmenami doterajších spôsobov stravovacích návykov na západný typ stravovania stúpa každoročne v mnohých častiach sveta dopyt po mlieku a hovädzom mäse. Vo viacerých krajinách sa snažia zabrániť nadmernej konzumácia hovädziny a ceny tohto druhu mäsa sú aj trojnásobne vyššie než hydinového mäsa. V Dánsku a Švédsku dokonca zvažujú zavedenie špeciálnej dane na hovädzie mäso.
Nadmerné používanie hnojív v poľnohospodárstve
Doprava má na svedomí asi štrnásť percent emisií skleníkových plynov, zato produkcia hovädziny až o niekoľko percent viac. Okrem toho ide o metán, ktorý má na zmeny klímy oveľa väčší vplyv ako oxid uhličitý zo spaľovacích motorov.
Nemecký psychológ Gerd Gigerenzer, ktorý sa zaoberá správaním ľudí tvrdí, že spoločnosť zbytočne upadá do úzkostného stavu pri téme doprava. Tá sa na celkovom znečistení ovzdušia planéty podieľa len dvadsiatimi percentami. V tomto kontexte sú kravy a intenzívne poľnohospodárstvo pre ľudí horšie ako dieselové motory v mestách.
Na celej planéte ročne zomrie 3,3 milióna ľudí v dôsledku znečistenia ovzdušia. „V poľnohospodárstve ide o nadmerné používanie hnojív. V podobe amoniaku prechádza do atmosféry, kde sa mení na dusičnany. Na konci sú oxidy dusíka,“ povedal Gigerenzer v rozhovore pre Frankfurter Allgemeine Zeitung.
Snaha vyšlachtiť kravy, ktoré vyrastú rýchlejšie
Aby sa znížila záťaž dobytka na zemskú atmosféru a životné prostredie, hľadajú odborníci taktiež spôsoby, ako kravské mäso dostať rýchlejšie na pulty predajní. To znamená vyšľachtiť kravy, ktoré by rástli rýchlejšie. „Ak by každý americký farmár znížil emisie kráv o 12 percent, malo by to pre zemskú klímu rovnaký prínos, ako keby z ciest zmizlo pol milióna áut,“ tvrdí Nany Hirshbergová, viceprezidentka firmy Stonyfield Natural Resources.
Chov dobytka je energeticky neefektívny proces. V jednom brazílskom veľkochove sa každý deň ako krmivo pre 38-tisíc kusov hovädziny použije neuveriteľných 900 ton sójových bôbov. Kravy počas procesu vyprodukujú množstvo skleníkových plynov a spotrebujú oveľa viac kalórií, než ich mäso vydá, teda oveľa viac lesov bude vyrúbaných kvôli pestovaniu krmiva, než keby sóju hneď jedli ľudia.
Šlachtiť sa budú v budúcnosti iba tie „správne“ kravy
Vedci skúmajú aj podrobne jeden zo štyroch žalúdkov kravy. Práve kvasenie vnútri bachora vedie k produkcii nežiaduceho metánu. Testy v laboratóriu neďaleko škótskeho Edinburghu teraz skúmajú vplyv krmiva na emisie metánu. „Študujeme taktiež vplyv genetiky,“ dodal genetik zo Scotland ‚s Rural College Rainer Roehm. Laboratórium vykonáva testy na 72 zvieratách, vždy ôsmich potomkoch od deviatich býkov. Na tri dni ich uzavrú v separátnych komorách a kŕmia ich rôznou potravou. Podarilo sa už zistiť, že potomkovia niektorých býkov vypúšťajú menej metánu ako iní. Mohli by sa tak stať základom nového celosvetového chovu.